Mi primer día en Granada/ Môj prvý deň v Granade

Takže ak to náhodou ešte niekto nevie, tak odo dňa 11.2.2011 pobývam na určitý čas v Espani, konkrétne v Granade. Teda v Granade presne od 12.2. od cca 4h30 ráno :D priznávam, že písať každému zvlášť ako sa mám je trochu zdĺhavé a moc na to zatiaľ ani nemám čas, preto píšem všetkým Vám ktorým chýbam a ktorí chýbate me ako sa tu mám verejne. vopred sa ospravedlňujem za chyby v diakritike a moju čechoslovenčinu ale na to ste si už asi u mňa zvykli :)
takže ako som vám opísala moju dobrodružnú cestu sem...no kedže deň predtým ako som mala odletieť sa moj drahy španiel "rozhodol" ochorieť a zmeniť všetky plány  o 180 stupňov, malo som takmer predinfarktový stav čo sa prejavilo nasledujúci deň ráno, kedy my vyskočila teplota, ktorá dosiahla úctyhodnú hodnotu 38 a niečo len za cestu Olomouc-Praha. môj kufor som prehadzovala asi tak trikrát, kedže som ho stále nebola schopná ho ani podvihnúť, a týmto patrí oficiálna vďaka Míšence J. ktorá mi pomáhala vyhadzovať veci na poslednú chvíľu už keď som stála na prahu dverí bytu a chodby.
Až do Madridu cesta prebiehala viacmenej v pohode, až na to že moja horúčka ani za pomoci paralenu plus nechcela klesnúť. Až na taký detail že som si v lietadle uvedomila, čí som vôbec v správnom lietadle kedže tam nebol ani nápis spoločnosti a letuška sa neobťažovala skontrolovať letenku. Takže sa na mňa viacero ľudí prekvapene pozrelo keď som sa ich opýtala kam to vlastne letia. :D
Metro v madride bolo tak preplnené, že som stála na jednej nohe, opierala sa o svoj kufor a o mňa sa opieralo asi ďalších ť ľudí. okrem toho som pristihla týpka s rukou v mojej taške a najsilnejší zážitok mám rozhodne z úchylného týpka, ku ktorému som stála otočená chrbtom keď som zrazu zacítila akýsi tlak na mojom zadku a viac pohybu ako je v metre normálne a môžete si všetci domyslieť čo sa asi dialo.
V Granade  ma mal vyzdvihnúť kamoš s autom, ktorý ale 2 dni nebol na FB a nemal ani tušenia že neprídem v nedeľu ako sme sa dohodli ale už dnes ráno. a samozrejme som na ňho nemala číslo takže sa začala naháňačka o jeho číslo aby som neskončila ako bezdomovec a týmto moja vďaka patrí opäťistemu španielovi, už vopred zmienenému :D, za získanie čísla
a uchráneniu ma pred spaním na lavičke na autobusáku s tromi arabmi a jednou chrápajúcou osobou neidentifikovateľného pohlavia. Nemusím ani spomínať že nasledujúci deň som spala asi do 4 poobede, živila sa paralenom a triasla sa od zimy kedže som si inteligentne vyhodila z kufra všetky svetre a niečo ako topenie v Espani nejestvuje, keď tak veľmi ojedinele, a zrovna ten týťdeň sa muselo ochladiť na takmer nulu.
Tak popísala by som vám aj celý minulý týždeň, ale kedže som sa dnes ráno vrátila mierne mrtva z bližšie nešpecifikovaných dôvodov, nie som zrovna v stave písania románov :) určite to napravím vo veľmi blízkej dobe. za pochopenie vopred ďakujem...
zatim papa

besos desde España